Letecký pohľad
SIHOŤ 1950
SIHOŤ 2010
14. dec 2012; Martin Karlík; web : http://nastrencin.sme.sk/
Územie zaplavované Váhom severovýchodne od centra mesta slúžilo ako pasienky, vojenské cvičisko i sklady vojenského práporu a dlho ho nezačlenili do mestskej výstavby.
Začiatkom 30. rokov 20. storočia vypísali súťaž aj na plán zástavby Hornej Sihote.
TRENČÍN. Už pred prvou svetovou vojnou existovala koncepcia komplexného stavebno - technického rozvoja celej sídelnej aglomerácie. Vojna však prerušila sľubné plány na budovanie a rozšírenie mesta.
Až v máji 1923 zastupiteľstvo podporilo vypracovanie tzv. regulačného plánu Hornej Sihote, predstavitelia mesta chceli, aby na sever od centra Trenčína vyrástla podľa mnohých ľudí najkrajšia mestská štvrť. Keď v roku 1925 znova ukázal Váh svoju silu a zalial voľné priestranstvo sihotí, mesto vedelo, že musí vyriešiť najskôr jeho skrotenie a usmerniť jeho tok tak, aby neohrozoval ľudské životy a obydlia.
Celý článok je dostupný TU ( link) : mlada-stvrt-znama-ako-horna-sihot
Video z výstavby hydrocentrály :
Týždeň vo filme
č. 37 X/1954
video-1468765990.mp4 |
Reprezentatívna plocha pred Hotelom Tatra vznikla prevedením Kubranského potoka, ktorý pôvodne tiekol cez Park gen. M. R. Štefánika, do mestskej kanalizácie, čím bolo možné na mieste vybudovať námestie v pravom slova zmysle. Priestor pôvodne označovaný ako Parkgasse/Liget utca/Pri lesíku bol od roku 1935 pomenovaný ako Námestie Marca Aurelia, po skončení vojny padol návrh na premenovanie na Námestie M. R. Štefánika podľa súsošia, ktoré tu od čias Prvej republiky stálo.
Štefánik bol však v nemilosti nastupujúcej diktatúry proletariátu a zo Štefánikovho námestia nič nebolo. Po boľševickom puči v roku 1948 dalo sochu zakladateľa ČSR gen. M. R. Štefánika pod rúškom noci komunistické vedenie odstrániť a následne zničiť. Zachrániť sa podarilo len hlavu gen. Štefánika, ktorá bola po Nežnej revolúcii darovaná späť Mestu Trenčín. Na mieste súsošia vyrástla Fízľova fontána, ktorá je zachytená na fotke a ktorá tróni pod Delovou baštou dodnes.
Námestie nieslo krátko meno komunistky Márie Turkovej a následne bolo pomenované po "ozbrojenej pästi KSČ" ako Námestie Ľudových milícií. Svoj dnešný názov Námestie Slovenského národného povstania získalo v roku 1991. Dominantou námestia je Hotel Elizabeth (bývalý hotel Tatra). V rokoch 2011 - 2012 prešla budova rozsiahlou rekonštrukciou a po otvorení hotela v septembri 2012 sa vrátil hotelu i jeho pôvodný názov - hotel Elizabeth.
Základná škola na Hodžovej ulici v Trenčíne sa nachádza uprostred sídliska Sihoť, v ktorom žije približne 13-tisíc obyvateľov. Areál školy tvoria dva veľké, navzájom prepojené pavilóny s dvoma telocvičňami a dvoma jedálňami. Výstavba budovy školy sa začala v máji 1964. V decembri 2015 oslávila 50 rokov svojej činnosti.
Škola bola organizačne zriadená 21. septembra 1965. Zo začiatku sa však učilo v priestoroch iných ZŠ. Plnoorganizované vyučovanie sa v novej budove školy začalo 22. januára 1966. Škola vtedy mala 28 tried, navštevovalo ju 790 žiakov. Postupnými dostavbami škola nadobudla svoju súčasnú podobu.
Vo funkcii riaditeľa na škole za 50 rokov jej činnosti pôsobili :
Mgr. Milan Harinek (1965 - 1981)
Mgr. Eduard Beck (1981 - 1985)
PaedDr. Ernest Broska (1985 - 1991)
Mgr. Marián Lopatka (1991 - doteraz)
Viac o škole TU : sedmicka.edupage
Budova Obchodnej akadémie v Trenčíne je stavba postavená v roku 1936. V súčasnosti je pamiatkovo chránená. Sídli v nej Obchodná akadémia Milana Hodžu.
Viac o histórii školy je TU : stranka-skoly/historia-skoly
Verejná súťaž na dodávateľov bola odložená pre nedostatok financií a k realizácii sa prikročilo až v roku 1935. Zemné, murárske a železobetónové práce vykonala firma Strebinger. Novostavba bola dokončená koncom roku 1936, vyučovať sa v nej začalo po skončení prvého polroku 1936/1937. Viac TU : Budova_Obchodnej_akad
Pádivec - detské ihrisko
Sihoť IV - letecky
Poskytnuté aj od obyvateľov mesta - od Trenčanov
Internetové zdroje